Ze soboty na neděli zemřel významný slovenský podnikatel, zakladatel a spolumajitel deníku Sme Peter Vajda. Peter Vajda byl charismatický, úctyhodný, kultivovaný a laskavý člověk, který výrazně přispěl k udržení demokracie na Slovensku. Slovensko ztratilo velkého muže. Se svolením publikujeme nekrolog generálního ředitele deníku Sme Alexeje Fulmeka.

Odišiel veľký a zároveň nenápadný človek. Médiá majú len zopár jeho fotografií, nerád sa totiž ukazoval pred objektívmi fotoaparátov, hoci patril medzi najvýznamnejších slovenských podnikateľov.

Nikdy nemal tendenciu predvádzať sa alebo zdôrazňovať svoju moc a bohatstvo, hoci slovo skromný pre neho nie je úplne výstižné. V médiách nenájdete viac ako päť rozhovorov, ktoré im poskytol.

Keď premýšľam, čím bol vlastne výnimočný, povedal by som, že to bol najmä jeho vrodený zmysel pre demokraciu, presadzovanie rovnosti príležitostí pre všetkých a jemné narábanie so svojou mocou. A v mnohých projektoch sa stal originálnym prvolezcom.

Bol to on, kto nám dal v roku 1992 základný impulz na vytvorenie nových novín. Administratíva Vladimíra Mečiara chcela zlikvidovať vedenie a kritického ducha denníka Smena a Peter Vajda ponúkol vtedajšiemu vedeniu a šéfredaktorovi denníka Smena Karolovi Ježíkovi finančnú pomoc v prípade, že väčšina redakcie odíde do nového projektu.

Bez neho by nebolo SME

Bez investícií jeho Prvej slovenskej investičnej spoločnosti by denník SME nikdy nevznikol a naše vydavateľstvo by nevyrástlo na jedno z najväčších na Slovensku.

Peter Vajda bol pri všetkých dôležitých rozhodnutiach v histórii denníka SME a ja som vo všetkých ťažkých chvíľach stál pri ňom. Investoval do novín, aby pomohol zachovať priestor na slobodnú výmenu názorov.

Vravel, že „chrapúni“ a „banditi“ nemôžu vyhrať všetko a budúcnosť videl v silnej občianskej spoločnosti. Obdivoval prezidenta Václava Havla a bol jeho priaznivcom. Veril, že stačí vytvoriť štandardné nekorupčné prostredie bez preferovania záujmových skupín a spravodlivú súťaž na to, aby sa v spoločnosti presadili tí najschopnejší, čím by sa celá spoločnosť posúvala ďalej.

Prítomnosť v denníku SME ho stála slovenské občianstvo, keď pod tlakom Mečiarovho ministerstva financií a po odobraní podnikateľskej licencie odišiel do Čiech, kde žil aj s rodinou od roku 1995. Medzitým „jeho“ denník SME zohral dôležitú úlohu pri demokratizácii slovenskej spoločnosti.

Líder s príbehom

Takmer tridsať rokov bol významným zberateľom a podporovateľom slovenského výtvarného umenia. Svoje prvé zisky investoval do diel slovenských umelcov, ktorí boli za socializmu tabuizovaní.

Vytvoril zbierku obrazov, ktorá dodnes už prešla mnohými mestami Európy a Severnej Ameriky.

Pamätám sa na neho ako na štyridsiatnika plného síl v začiatkoch našej spolupráce. Bol mužom analytického umu so schopnosťou robiť rýchle, ale najmä správne závery. Veril, že keď budeme tvrdo pracovať, nakoniec musíme byť úspešní, aj keď v prvých rokoch to tak nevyzeralo.

Pred očami mi náhle defiluje množstvo spoločných chvíľ a rozhovorov, napríklad si vybavujem jeho až detskú radosť, keď vybudoval na Morave vlastnú značku vína Sonberk a založil veľmi cenené krajinné vinárstvo.

Dožil sa aj ocenenia najprestížnejšieho londýnskeho vinárskeho časopisu Decanter, ktorý organizuje najväčšie svetové súťaže vín. Decanter v lete ocenil víno Pálava ako najlepšie suché aromatické víno na svete. Akoby mu svetoví someliéri vzdali poslednú poctu.

Peter Vajda má za sebou silný životný príbeh, rovnako silný ako je príbeh denníka SME, ktorý z histórie tejto krajiny už nikto nevymaže. Príbehy firiem sú vždy projekciou príbehov ich lídrov. V nedeľu odišiel aktér jedného z takýchto príbehov, vrúcny a priateľský človek. Peter bol bojovník, čo dokázal aj v ťažkých chvíľach choroby, keď bojoval a pracoval až do konca.

Naša dvadsaťpäťročná spolupráca sa skončila a mne je za ním ľudsky veľmi smutno.