Se svolením autora přinášíme pohled na české prezidentské volby z pera šéfredaktora slovenského týdeníku Týždeň Štefana Hríba.

Česko mám veľmi rád, aj preto som mu neželal duo Babiš-Zeman. Dvoje slobodné voľby však rozhodli, že práve títo dvaja budú kaziť nielen Česko, ale aj strednú Európu. Čo sa stalo?

Čo o Zemanovom víťazstve rozhodlo?
1. Slabšia ponuka na druhej strane. Profesor Drahoš pôsobil kultivovane, ale bol príliš opatrnícky a nemal odvahu a iskru, ktorými by viac rozhýbal celé Česko. Ale to nie je správa o ňom, skôr sa tu znovu ukázala kríza českej demokratickej verejnosti.
2. Rozhodla tiež plebejskosť mimopražského Česka. Mýtus o prozápadnom a reformnom Česku, ktorý v prospech rozdelenia Československa živil Václav Klaus, je v troskách. Česko je – a to  dlhodobo – skôr ustráchané, sebecké a uzatvorené do seba. A je aj prekvapujúco primitívne. Toto je výzva pre generáciu.
3. Rozhodol tiež Andrej Babiš a Tomio Okamura, ktorí Zemana odporučili. Táto trojica je pre dnešné Česko podobnou katastrofou, akou boli pre Slovensko vlády Mečiara, Slotu a Ľuptáka či neskôr trio Fico, Mečiar, Slota. Slovensko to takmer vylúčilo zo Západu, a aj v Česku budú následky hrubosti a populizmu ťažké a cesta von bolestivá.
4. Zemanovo víťazstvo sa zrodilo na šírení lži a strachu. A nejde len o virtuálnych utečencov. Po Babišovi ide o ďalší triumf technológie chladnej moci, odstrihnutej od faktov aj záujmov krajiny. Pozerať sa na manipulácie televízie Barrandov a skrotenosť babišovských médií znamenalo vrátiť sa pred rok 1989. Stav, keď sa z výsledku viac tešia Moskva a Peking, než Praha, je blízky vlastizrade. Túto však nespáchali politici, ale národ.

Na triumfoch Babiša, a teraz Zemana je však aj niečo veľmi pozitívne – totiž vedomie stavu, v ktorom sa Česko ocitlo. Ilúzie o sebe má rozmetané, a aj české premiantstvo je mŕtve. Toto je dno.

Až teraz sa môže začať poctivá liečba.